Škola verejného zdravia

Menej tuku, viac svalovej hmoty, rýchlejší metabolizmus, 3 kilá dolu a môj metabolický vek je o 6 rokov nižší ako skutočný. Toto sa oplatilo podstúpiť.

Jednorazový týždňový detox má skôr preventívny charakter a z dlhodobého hľadiska nič nerieši, ak sa potom vrátite k pôvodnej strave a návykom.

Týždňový detox by mal byť začiatkom nového životného štýlu a spôsobu stravovania. Preventívny týždňový pôst by sme mali zopakovať aspoň dvakrát ročne – jar a jeseň sú najvhodnejšie obdobia. Ak si chceme zachovať všetko, čo sme ním získali, mali by sme mať pôstny jeden deň v týždni alebo jeden víkend v mesiaci. Veľmi dôležitý je prechod na normálnu stravu.

Musí byť opatrný, postupný a mal by trvať aspoň tak dlho ako samotný pôst, v ideálnom prípade 10 – 14 dní. Pri dlhodobých a chronických chorobách prevencia nestačí. Po týždni pôstu treba 3 – 4 týždne dodržiavať prísnu racionálnu stravu, potom zas týždeň pôstu. A takto to treba opakovať, až kým ochorenie úplne neustúpi. Vo svete existujú zariadenia, kde pacientov liečia hladovkou a surovými šťavami. Funguje to spoľahlivo v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Škandinávii. Aj u nás sme mali takéto zariadenie – s veľkou záhradou, kde sa pacienti v rámci terapie starali o ovocné stromy, zeleninové hriadky a záhony s bylinkami. Žiaľ, už pár rokov nefunguje a chátra.

Začiatkom septembra som v plnej poľnej nastúpila na detoxikačný pobyt v Škole verejného zdravia neďaleko Modry. Za sebou som mala zhruba týždňovú prípravu – bolo treba obmedziť živočíšne potraviny, piť detoxikačné čaje, dva litre citrónovej vody a pridať aspoň 30 minút pohybu denne. Doma som si pred odchodom uchmatla pol jablka a potom už nič, len tekutiny. Ráno a večer sme dostávali očistné bylinkové čaje a na každý deň dve pollitrové fľaše zeleninovej a ovocnej šťavy.

K tomu bolo treba vypiť ešte aspoň liter citrónovej vody. Dopoludnia boli na programe túry – 8 až 10 kilometrov lesom, z veľkej časti do kopca, popoludní relax, sauna, masáže, cvičenie, večer čaj a zaujímavá prednáška. Nič z toho nie je povinné, ale všetko sa oplatí absolvovať. Prvý deň bol krutý. Popoludní začal byť hlad nepríjemný, nastúpila bolesť hlavy, bolo mi chladno a nanič. Nepríjemné príznaky – hlad, podráždenosť a bolesť hlavy – trvajú približne 24 – 48 hodín. Potom si telo zvykne, žalúdok prestane produkovať šťavy a hlad zmizne. Potvrdzujem.

Druhý deň nás čakal výstup na Zochovu chatu – 5 km lesom mierne do kopca. Len so šťavou a s vodou z batoha to zvládli – pomaličkým tempom – aj tie extra obézne a nie zdravé. Hore som si za odmenu dala kávu (aj s cukrom, aj s mliekom, nech!). Okamžite ma prestala bolieť hlava, slnko hrialo a svet bol úžasný. V tej chvíli som vedela, že už si to budem len užívať. A užívala som si. Voňavý a tichý les s krásnymi vyhliadkami. Masáže a wellness v neďalekom horskom hoteli. Ticho na izbe, čítanie v posteli a popoludňajší spánok. Týždeň bez povinností, termínov, bez domácnosti a jej hladných členov.

Týždeň sama so sebou, každý deň ľahšia, oddýchnutejšia, spokojnejšia. V noci som spala tuho a pokojne, ráno som sa budila s čistou a jasnou hlavou. Nepamätám sa, kedy som sa cítila naposledy tak dobre. Tak ľahko, tak čisto, tak spokojne. Ten pocit, že vládzem, že sa mi chce, že sa z vecí teším, mám chuť niečo robiť a ide mi to – ten je úžasný. Všetko sa dialo bez veľkých drám – žiadne trápne toaletné príhody, čudné telesné procesy a podobné šoky.

Intenzívnejšie som sa potila, pár dní po detoxe sa objavilo zopár vyrážok na tvári, dvakrát som rezkejšie zabehla na toaletu a to bolo všetko. Porovnanie meraní na začiatku a konci pobytu každého povzbudí. Menej tuku, viac svalovej hmoty, rýchlejší metabolizmus a pohyb všetkých dôležitých hodnôt (krvný tlak, objem kostí, vody, vnútorného tuku, BMI a pod.) správnym smerom. Za týždeň som sa zbavila troch kíl a môj metabolický vek je o 6 rokov nižší ako skutočný. Som šťavnatá vysmiata 30+. Vyzerám tak, cítim sa tak, je mi fajn.

Odpočívať, čítať, wellnessovať, prechádzať sa po lese a celý týždeň nejesť je úplná „brnkačka“. Skutočná výzva ma čakala doma. Keď začnete jesť, žalúdok sa opäť prebudí a začne si pýtať. Všetko! Víkend po návrate bol zlý, nezapieram – najprv nákup v potravinách, ráno natieram chlapcom vianočku, varím výdatný tradičný obed a pečiem mafiny (som masochistka!). Tajne oblizujem varechy, vyškrabkávam zvyšky na tanieri, čo nedojedli deti....

Trpím a som zlá!

Motivačne si chodím obliekať všetky tesné rifle, z ktorých som ešte pred dvoma týždňami prevísala, a obzerám sa v zrkadle. Je to dobré, moja, vydrž! Toto bude kľúčový týždeň. Začíname malými dávkami surovej zeleniny a ovocia, postupne pridávame ľahký zeleninový vývar, strukoviny, obilniny, vajíčka a opatrne aj ďalšie živočíšne potraviny. Je to trocha, ako keď batoľa prechádza na tuhú stravu – skúšame ďalšie a ďalšie zložky a sledujeme, čo to s nami robí. Mne evidentne nesedia veci, v ktorých je biela múka. Ryžu, zemiaky a mäso si dávam cez víkend, keď varím vo veľkých hrncoch pre svoju chlapskú družinu.

Mlieko používam len do kávy, niektoré syry občas do šalátu a čokoľvek smotanové sa mi doslova prieči. Skúšam a experimentujem, zachutila mi tekvica, znesiem cícer, miesto cestovín si k omáčkam robím restovanú cuketu, namiesto chleba opečenú tortillu, a keď ma schmatne za vlasy pažravosť a PMS, chrúmem sezamovo-medové rezy alebo opražené slnečnicové semienka ako veverica.

Aj celulitída ustupuje!

Alkohol na mňa účinkuje devastačne – po dvoch ľahkých strekoch sa ráno zobudím s pocitom ťažkej opice. Čo je dosť nemilé, lebo víno mi chutiť neprestalo. V každom prípade sa mi darí držať váhu na prijateľnom čísle, a keď dva dni necvičím, som nesvoja. Mám evidentne lepšiu pleť aj vlasy, nenafukuje mi brucho a aj celulitída pomaly (veeeľmi pomaly) ustupuje. Z detoxu som prišla taká nadšená a prežiarená, že sa naň vzápätí namotali tri moje kamarátky.

Medzičasom sa už z pobytu vrátila kolegyňa Evička. Odchádzala vyčerpaná, zvädnutá, bledá a... ehm, troška nevrlá. Po týždni už vysmiata ako lečo a o päť kíl chudšia preháňala celú redakciu len s jabĺčkom a fľašou mrkvovej šťavy na stole. Čisté telo, čistá hlava, nový človek. Ten pocit vás dostane. A chcete ho zažívať stále.

Škola verejného zdravia

Vedie ju lekárka Mária Fulová – pôvodne pediatrička, dnes diagnostička. O biologickú medicínu sa začala zaujímať, keď bola mladou mamou malých detí. Na vlastnej rodine si overovala, ako zloženie stravy a jej kvalita ovplyvňujú a menia náš zdravotný stav.

Už takmer dve desaťročia vedie Školu verejného zdravia. Pravidelné detoxikačné kurzy – ozdravné pôstne pobytové školenia, kde sa klientom intenzívne venuje. Vedie bezplatnú telefonickú a online poradňu a za tie roky pracovala s tisíckami pacientov. Mnohí z nich sa vďaka radikálnej zmene stravovania dokázali zbaviť dlhodobých zdravotných problémov a obrátiť svoj život o 180 stupňov.