Škola verejného zdravia, Chalupkova 24, 903 01, Senec, www.skolaverejnehozdravia.sk                         AUDIO
 
 
   Úvod
   Poradňa
   Ako sa zdravo stravovať
   Prečo surovú stravu
   Návrh stravovania
   Imunitný systém
   Naše srdce na Vianoce
   Kontakt

 oznam
posledná zmena
15.12.2007

 

 

 

 

 

 

 

  Poradňa

Imunitný systém

      V našom tele od okamihu jeho vzniku až do posledného úderu srdca prebieha nespočetné množstvo obdivuhodných udalostí. Mnohé z nich sú pre nás ešte aj dnes tajuplné a nepochopiteľné, prebiehajú nenápadne, väčšinou ich vôbec nevnímame ani nepociťujeme. Tento zvláštny svet vo vnútri nášho tela má svoje vlastné riadenie, svoju vlastnú inteligenciu, spoľahlivo funguje bez toho, aby bol závislý na našej vôli a rozume.
      Objavenie imunitného systému (IS) predstavuje obrovský pokrok. Pred niekoľkými desaťročiami ešte neznámy, stal sa veľmi rýchlo stredom záujmu mnohých medicínskych odborov. Aby sme sa však naučili tento nevšedný dar čo najlepšie využívať v prospech zdravia, bude treba zmeniť doterajšie medicínske myslenie. Budeme sa musieť naučiť umeniu liečiť. Ľudské telo prekonáva rovnaké problémy ako okolitý svet, resp. príroda. Všetci dobre vieme v akom začarovanom kruhu sa nachádza naše životné prostredie. Snažíme sa objavovať a chápať zákonitosti ktoré platia v prírode, aby sme pomohli udržať život na našej planéte. Zákony prírody platia aj pre nás samých, pôsobia v našom organizme či o tom vieme alebo nie.
    Moderní lekári už vedia, že lieky zďaleka nestačia a liečba môže byť neúspešná, ak pri nej nebudú spolupôsobiť vlastné schopnosti tela. Stále viac lekárov sa začína zaoberať princípmi biologickej medicíny, ktorá výdatne využíva zázračný svet liečivých síl, tých liečivých síl, ktoré sú vrodené takmer každému z nás a ktorých nositeľom je IS. Existujú vrodené i získané poruchy IS, prevažná väčšina ľudí však má IS funkčný. Funkčný IS nie je to isté ako zdravý, alebo zdatný IS. Funkčnosť môže byť v rôznej miere pozmenená.
      Napriek tomu, že sa v liečbe chorôb používajú stále účinnejšie lieky a zavádzajú sa rôzne nové liečebné metódy, nedarí sa zlepšiť zdravotný stav ľudstva ako celku. V niektorých odboroch medicíny dochádza k stagnácii, ba až k nepriaznivému vývoju, keď nám každoročne pribúda srdcovocievných a nádorových ochorení. Dnešnú situáciu vo výskyte civilizačných a chronických ochorení nie je možné zvládnuť doterajšími liečebnými metódami. Alergie, reumatizmus, cukrovka, dna a mnohé ďalšie chronické choroby postihujú veľké množstvo ľudí, hlavne vo vyspelých krajinách. Aj keď pri ich vzniku spolupôsobia viaceré faktory, jedno majú spoločné - oslabený a poškodený IS.
      Imunitný systém si väčšinou predstavujeme ako ochrannú barieru proti infekcii. Tento názor je samozrejme správny. Okolitý svet sa k nám správa pomerne nepriateľsky - obklopuje nás obrovské množstvo mikroorganizmov. Mnohé z nich pre nás znamenajú smrteľné nebezpečenstvo. Zdravý orga-nizmus však vďaka svojmu IS dokáže toto nebezpečenstvo rozoznať a dokáže sa aj účinne brániť. Proti infekcii máme k dispozícii jednak biele krvinky, ktoré predstavujú tzv. všeobecnú zdravotnú políciu, jednak máme možnosť tvorby protilátok a tieto sú schopné zlikvidovať útočníka. Po takýchto stretoch sa v našom tele postupne vyvinie odolnosť voči tým pôvodcom chorôb, s ktorými sme sa počas života skontaktovali. Je zaujímavé, že u zvlášť nebezpečných ochorení trvá táto ochrana po celý život, pri bežných chorobách napr. pri chrípke trvá ochrana len niekoľko mesiacov. Ochranu pred infekciou by sme mohli označiť ako prvú veľkú úlohu IS.
Druhou obdivuhodnou schopnosťou IS je jeho schopnosť rozoznať všetko, čo je telu cudzie. V tom spo-číval aj najväčší problém transplantácií tkanív a orgánov, pretože po úspešnej operácii telo tento cudzí kúsok jednoducho odmietlo (dnes sa tento problém rieši tak, že sa vytvárajú medzinárodné tkanivové a orgánové banky, ktorých snahou je nájsť pre pacienta imunitne čo najpodobnejšieho darcu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešnej transplantácie).
       Naše zdravie neohrozujú len zásahy zvonka, ale aj to, čo sa deje vo vnútri nášho tela. Každodenne sa delí (teda rozmnožuje) niekoľko miliárd našich telesných buniek. Pri takom obrovskom množstve občas vznikne abnormálna, poškodená bunka, ktorú treba odstrániť, aby sa jej ďalším množením nezvýšil ich počet v tele. V tele zdravého človeka vzniká aj rôzny počet rakovinových buniek. Prečo teda všetci neochorieme? Preto, lebo bunky imunitného systému dokážu spoľahlivo rozoznať čo je choré a abnormálne, čo teda musí byť z tela odstránené.
Tu však výpočet obdivuhodných schpností IS nekončí. VŠetko, čo sa deje v naŠom tele je pod jeho starostlivou kontrolou. Či sa jedná o vznik nových buniek alebo o likvidáciu starých, rozpadnutých, či je na programe tvorba hormónov alebo krviniek - pri všetkom je prítomný IS. Takto sa správa iba vtedy, keď je zdravý a silný. Väčšina z nás si však musí priznač, že nአIS je unavený, oslabený a poškodený.
      Ochranné bunky vznikajú v kostnej dreni - v červenej kostnej dreni, kde sa tvoria aj krvné bunky. Kostná dreň váži v dospelosti asi 4kg a je najväčším, mimoriadne dôležitým orgánom ľudského tela. Poškodenie kostnej drene, napr. ožiarením, môže znamenať ohrozenie života. Kostná dreń sa nachádza v kostiach hlavy, ramien, panvy, v rebrách, stavcoch, atď. Každú minútu v nej vznikne niekoľko miliónov nových buniek. Počet a potreba krvných buniek sú obrovské. V jednej malej kvapke krvi sa nachádza 5 miliónov červených krviniek, 8-10 tisíc bielych krviniek a pribliŽne 300 tisíc krvných platničiek. Červené krvinky sa nemôŽu deliť. žijú asi 120 dní a potom zanikajú. Naproti tomu biele krvinky sa dokážu mnoho-násobným delením rýchle rozmnožovať, vznikajú a zanikajú na viacerých miestach, v tele a v krvi sa dokážu samostane pohybovať. Môžu opustiť krvný obeh a zhlukovač sa tam, kde je to potrebné.
      Biele krvinky - leukocyty - čistia a upratujú vnútorné prostredie tela. Skladajú sa z buniek B, ktoré produkuje kostná dreň, odstraňujú poškodené a mŕtve bunky. Druhým typom buniek sú T-lymfocyty, tvoria sa v lymfatických uzlinách, v slezine a thyme. Tieto pomáhajú iným bunkám IS, ako tzv. pomáhači, alebo sami odstraňujú bunky infikované vírusmi.
      Za normálnych podmienok koluje v našom tele pomerne málo lymfocytov. Zdravé telo ich potrebuje len k bežnej alebo správnejŠie k priebežnej očistnej činnosti. Aby mohli dôkladne plnič všetky úlohy, máme v tele vytvorený lymfatický systém, ktorý tvorí hustá sieť lymfatických uzlín a ciev pretkávajúcich každý kúsok náŠho tela. V lymfatických cievach prúdi lymfatická tekutina - lymfa. Táto sa nachádza nielen v lymfatických cievach, ale omýva všetky telesné bunky, privádza k nim živiny a potrebné látky, zároveň sa bunky lymfatickou cestou zbavujú svojho odpadu. Lymfa je svetlá, takmer priesvitna tekutina, vidíme ju vytekať z prasknutého pľuzgiera. Medzibunenčná tekutina, lymfatický systém a krv sú navzájom prepojené a neustále dochádza k živej výmene tekutín, živín i odpadových látok. Lymaftický systém slúŽi aj na odvádzanie nečistôt z krvi. Lymfatické uzliny sú jednak miestom kde sa lymfocyty množia, jednak pôsobia ako filtre a zachytia nečistoty, toxické čiastky i mikroorganizmy. Pohyb lymfy v cievach si zabezpečujeme svalovou činnosčťou - svalovou pumpou a tlakovými zmenami, ktoré vznikajú v hrudníku pri dýchaní. Dobrý obeh tekutín v tele dosiahneme pravidelným pohybom, dýchacími cvikmi, masážou, teplom, sprchou (najlepšie striedavou, pôsobí vynikajúco na krvný a lymfatický obeh). Keď tok lymfy viazne, znamená to, že sa zhoršuje zásobovanie a odvod odpadových látok z taknív. Nedostatočným prúdením lymfy sa niektoré časti nášho tela "zanášajú", začínajú sa v nich hromadiť odpadové látky. Naše telo každodenne vyprodukuje asi 2 litre tkanivovej tekutiny. V tejto tekutine žije väčšina našich obranných buniek. Ak chceme mať zdravý IS, musíme sa veľmi dôsledne starať o čistotu vnútorného prostredia nášho tela.
      V tele máme zvláštny orgán, o ktorom sa vedci celé roky domnievali, že je viac-menej zbytočný. Tento orgán sa v plne rozvinutom stave a nápadne veľký vyskytuje v detstve, po puberte je  výrazne  zmenšený  a preto  sa vedci domnievali, že tento orgán nám slúži iba v detstve a mladosti a tak ho aj nazvali - dojčenská žľaza (česky brzlík, v odbornej terminológii thymus). Pri pitvách zomrelých sa zistilo, že thymus dospelého človeka je pokrytý hustou vrstvou hlienu a je obklopený tuhým zatvrdnutým tkanivom.
      Dnes už vieme, že thymus je riadiaci orgán nášho imunitného systému. Naša imunita závisí na tvorbe hormónu thymoxin, ktorý sa tvorí práve v tomto orgáne. Tento hormón riadi T-bunky, ktoré produkuje samotný thymus. Ak nám thymus nefunguje, nemôže produkovač T-bunky, ktoré si človek tvorí do zásoby a ukladá ich v kostnej dreni. Keď je telo ohrozené, uvolňujú sa z drene späť do krvného obehu. T-bunky potrebujeme pre náhle nehody, poranenia. Ak v našom tele prepukne infekčné ochorenie, najmä opakované, je to tým, že thymus neprodukuje T-bunky a nemôže proti infekcii bojovať. Udržiavať si thymus v dobrom funkčnom stave po celý život je veľmi dôležité. Dá sa vôbec podporovač alebo znovu oživiť činnosť tohto orgánu? Ukazuje sa, Že áno: jemnými pravidelnými zvukmi, ako je napr. šumenie mora, slabé rytmické poklopávanie a aplikáciou tepla na hornú časč hrudnej kosti, vyrážaním zunivých zvukov óóó, ŕŕŕ, hmm, ktoré výdatne rozochvievajú hrudník. Tiež homeopatia a fytoterapia ponúka niekoľko možností o ktorých budú hovoriť odborníci z týchto odborov. Odhaduje sa, že aŽ 96% populácie má oslabenú alebo nedostatočnú činnosť thymu.
      My ľudia, pociťujeme akúsi túžbu, alebo neprekonateľnú chuť robič si vždy po svojom. A tak mnohí vedci rozmýšľali, ako by sa im podarilo oklamať IS, aby sa správal tak, ako si to želá jeho majiteľ. Sprvu sa im nedarilo - začali totiž skúmať vplyv výživy na správanie sa imunitného systému. Vieme, že po konzumácii tepelne spracovaného jedla, vareného, pečeného, sa zvýši počet bielych krviniek v cievach tráviacích orgánov, ale aj v periférnej krvi. Pred chvíľou sme si povedali, Že počet bielych krviniek sa zvýši vtedy, keď treba potlačiť nejaký nepriateľský útok na náš organizmus, napr. na začiatku infekčného ochorenia. Aj konzumácia vareného jedla znamená zvýšené zaťaženie IS. To sa však nestane pri konzumácii surovej potravy - toto sú výsledky nespočetných pokusov ruského vedca Koučakova. Švajčiarsky lekár dr. Bircher Brenner išiel ešte ďalej - zistil, že k zaťaženiu IS nedôjde, ak najprv zjeme surové jedlo a až potom tepelne spracované. To je tiež dôvod, prečo v jeho sanatóriu je vždy prvým chodom čerstvý zeleninový šalát. Samozrejme, že varené jedlo, ktoré sa podáva po šaláte je jemné, je jednoduché, bez prítomnosti zložiek živočíšneho pôvodu. Tieto dôležité zistenia by sme mali nekompromisne zaviesť do svojho každodenného života. Keď už poznáme obrovský rozdiel medzi účinkami surovej a varenej stravy, skúsme podporiť životaschopnosč svojho IS aj prospešnými zmenami v stravovaní. Ideálne by bolo prežiť život na surovej strave, ale v bežnom živote sa stretávame skôr so záujmom o kompromis - väčšina ľudí sa chce stravovať čo najlepšie, ale tepelne spracované jedlá úplne vynechať nechce. Pri rozumnej kombinácii obyčajne nie je problém konzumovač 75% jedla v surovom stave a zvyšok tepelne spracovaný. Dôležité však je, aby sme vždy jedli najprv jedlo surové. V bežnom živote sa osvedčil takýto postup: ráno naprv tekutiny (bylinné čaje alebo zeleninová šťava 2-3 dcl). Predpoludním, približne do 11.hodiny len surové ovocie, najprv šťavnaté, potom prípadne banán. Po 11. hodine orechy, alebo iné olejnaté semená (4-5 vlašských orechov alebo 1-2 polievkové lyžice slnečnicových či iných semien, mak a sezam zomelieme a zamiešame do strúhaného ovocia). Prvých niekoľko dní možno budeme pociťovať hlad, ale rýchlo si zvykneme a začneme sa cítiť veľmi príjemne. Počas predpoludnia nezabudnime na dostatok tekutín - sú veľmi dôležité pre očisťovaciu fázu. Na obed si dáme najprv zeleninový šalát, až potom na dosýtenie si môžeme dať varené jedlo. Popoludní nám prospeje zelenina a tekutiny. Pre mladých ľudí v období rastu, pre športovcov a fyzicky pracujúcich zaradíme aj kaloricky výdatnejšie doplnky - obilniny, chleboviny, celozrnné cestoviny, zemiaky. Večeru si pripravíme podobne ako obed, Toto je len návrh, alebo šablóna, ktorá nám slúži na orientáciu. Pri zostavovaní jedálnička treba brať do úvahy vek, fyzické vlohy a ďalšie faktory.

hore

Zmeny životného štýlu a stravovania odporúčame len pod dohľadom ošetrujúceho lekára. Tieto stránky sú určené len pre súkromnú potrebu. Každé iné použitie materiálov nachádzajúcich sa na týchto stránkach je bez súhlasu prevádzkovateľa zakázané.